Sunday in Central Park

new me, in new york

evening walk and air castles near Columbia.

the Old and famous library. Columbia University.

Lower East side milk and black coffee.

Lower East side covered in honey.

NYC skyline on the way from Long Island through dirty LIRR train.

New beauties or how for the first time I find shoes that look like an art.

The happiest thing is my life that wherever I go, I am finding people that are genuine and I am feeling enlightened to have them near me. Still, I am missing my family and friends. This one is dedicated to Ani.

today´s morning.

midnight in Brooooooklyn.

Harlém. Objavy. Dážď.

 New York is really a place for everything. Infinite possibilities. Unless you search for calmness of your spirit.

 This is why I could not live here for a long time. Summers are sufficient, fun, loving.

 Post-Rain near Harlem, Amsterdam and 123rd street.

Rainbow from my window.

soundtrack: cheesy, but right on the spot
soundtrack: profanovaný, ale momentálne úplne výstižný

New York City. Chelsea. Galleries. Kitchenette.

A little bit of love at Saturday brunch.

 Kitchenette for typical American breakfast.

I recommend artichoke and grilled tomatoes omelette.

The team.

Badass.

Love forever.

Galleries.

Ballerina at the gallery (right).

Chelsea.

Contemplating.

Marie Kalman (my favorite contemporary artist and illustrator)

Chelsea street art falling down (credit to Mr. Norka)

The high line.



Soundtrack:

It is all about the little, tiny little things. days in New York City.

 Nuts and bolts. NYC street art.

 We walk, we sing, we are.

New treasures. Notebook 1, notebook 2, necklace from India/Bali/UO.

mornings

New morning started and my eye lids are barely open. Effort to be awake negatively correlates with the pleasantness of your dreams. Daydreaming might be my favorite activity.

Odlietam (len na chvíľu)

Milujem liberáciu, s ktorou sa mohutná masa kovu lietadla zdvíha zo zemského povrchu. Vtedy si najviac uvedomujem gravitáciu, s ktorou sme priviazaní, odsúdení ku karnálnemu prežívaniu všetkých nedôležitých  emocionálnych stavov. Kolesá sa pomaly odlepia od unikajúcich asfaltových vĺn a všetko, naozaj všetko, to pozemské čo vy robíte tam dolu je už jedno. Začína mi fuk akákoľvek podoba zdanlivo racionálnych vyšlapaných koľají a iracionálncyh strachov.

Svet predsa neexistuje podľa tlkotu môjho srdca. Keď si vo vzduchu, žiješ. Inak. Asi pre to jednoducho nenájdem slová. Uvoľním sa, a v duchu si hovorím veci, ktorým sama neverím. Môj svet sa nesie na krídlach kvázi raketoplánu a je cítiť každý malinký pohyb v kútoch vlastnej duše. Sadni si a ukľudni sa, veď už aj hladina serotonínu skľudnila svoj vnútorný biorytmus. Sadám si, zatváram oči a počujem cinkať skleničky, plávam na povrchu myšlienok utkaných Tvojími slovami.


Konieckoncov, celá výprava mentálnych majákov nebola zbytočná. Strach je nevyhnutné prežiť, lebo len tak ten víťazoslávny pocit sa nalepí na tú všetkú iracionálnu ranu ako záplata. 

Veci rostou rychle, a odznívají pomalu (v mém srdci)